Zásady rekonštrukcie podkrovia

Keď sme boli malí, chodievali sme sa hrávať na povaly. Len cez deň. Keď sa zvečerilo a vietor, hľadajúci škárky v streche, začal srdcervúco hvízdať, už sa nám tam veľmi nechcelo ostávať. Pod strechou – v suchu a prievane – sa výborne sušili huby, bylinky aj bielizeň a vždy sa tu našlo miesto na veci, ktoré sa ešte zídu. Takýchto podkroví však ubúda. Upravujú sa a prispôsobujú súčasnosti, ktorá mení romantické povaly na byty.

Nedajte sa napáliť

Podkrovia vhodné na rekonštrukciu sa dnes hľadajú čoraz ťažšie – buď už sú obývané, alebo ich nechcú majitelia predať, alebo sa na rekonštrukciu nehodia. Šance získať voľný priestor, v ktorom by sa dalo vybudovať príjemné bývanie, sa zmenšujú, ale možno budete mať šťastie. Pozor však, aby ste v túžbe po byte s výhľadom na oblohu nenaleteli šikovnému majiteľovi nevyhovujúceho podkrovia. Na byt totiž nemôžete premeniť každý priestor pod strechou. Krov nemusí vyhovovať tvarom alebo staticky, preto si skôr, než začnete vybavovať čokoľvek okolo kúpy či úveru, pozvite na obhliadku statika spolu so skúseným architektom. Statik posúdi, či konštrukcie unesú zvýšené zaťaženie, ktoré prináša vstavaný obytný priestor, prípadne určí obmedzenia alebo navrhne spevnenie či úpravu konštrukcií. Staršie krovy totiž často vyžadujú rekonštrukciu alebo sanáciu – jednotlivé konštrukčné prvky môžu byť zdeformované, prasknuté, prípadne narušené drevokaznými hubami či hmyzom, spoje a spojovacie prvky môžu byť zdeformované, uvoľnené alebo skorodované. Taktiež treba skontrolovať strešnú krytinu. Vo väčšine prípadov ju musí nahradiť nová a je nevyhnutné počítať s ňou pri statickom posúdení krovu rovnako ako s ďalšou záťažou, ktorú bude znamenať zateplenie strešného plášťa, a podobne.

Na základe záverov statika sa architekt vyjadrí k tomu, či je reálne vtesnať do podkrovia všetko, čo si predstavujete pod pojmom príjemné bývanie. Na zobytnenie sú svojím tvarom najvhodnejšie manzardové strechy, ktoré ponúkajú najviac priestoru s väčšou svetlou výškou, v našich mestách sa však s nimi stretnete len zriedka. Najčastejšie sa vyskytujúci typ striech – sedlové – môže taktiež poskytnúť na prestavbu dostatočne veľký priestor, v tomto prípade však veľmi záleží na rozmeroch a type krovu.

Na zobytnenie podkrovia je vždy potrebné stavebné povolenie. Aj v prípade, že sa nemení tvar krovu, zachová sa výška hrebeňa aj uličnej rímsy, teda ostáva rovnaký vonkajší vzhľad strechy, vždy ide o zásah do nosných konštrukcií a zmenu spôsobu užívania stavby, ktoré bez stavebného povolenia nesmiete urobiť. Každý prípad sa rieši individuálne na príslušnom stavebnom úrade podľa miestnej pôsobnosti. Výhodné je, ak si s architektom dohodnete v rámci vypracovania projektovej dokumentácie aj vybavenie potrebných povolení. Stavebný zákon je totiž zložitý a dať si vypracovať projekt, ktorý si budete musieť po prvej návšteve stavebného úradu prerobiť, nie je práve ekonomické riešenie.

Krovy so stojatou stolicou

K najčastejšie používaným konštrukciám šikmých striech patria u nás krovy so stojatou stolicou. Väzné trámy v nich viažu protiľahlé múry a nesú stĺpiky a vzpery plných väzieb, čím sa zaťaženie zo strechy prenáša do obvodových nosných sien. Takzvané plné väzby so všetkými potrebnými konštrukčnými prvkami, ktoré prenášajú zaťaženie pôsobiace na strechu, bývajú v krove každých 2,5 až 4,5 m; toto rytmické členenie podstrešného priestoru však môže skomplikovať rozvrhnutie dispozície budúceho bytu. Aby ste v ňom nemuseli každú chvíľu prekračovať väzné trámy, možno ich prerušiť. V takom prípade je však nevyhnutné nahradiť ich podperné účinky – bežným riešením je prenesenie zvislej sily do stropu nad posledným podlažím, podmienkou však je jeho dostatočná únosnosť. Ak ostanú väzné trámy zachované, bude sa musieť zdvihnúť konštrukcia podlahy až nad ne buď v celom podkroví, alebo v jeho časti, čím sa vytvorí viac výškových úrovní. V tomto prípade je zasa potrebné, aby pod krovom ešte stále ostala dostatočná svetlá výška. Väzné trámy, stĺpy a klieštiny plných väzieb sa dajú začleniť do dispozície tak, že sa nimi priestor rozdelí na útulné zákutia, prípadne sa môžu zabudovať do priečok. Ak necháte pracovať predstavivosť šikovného architekta, budete milo prekvapení, keď sa pre vás iba ťažko predstaviteľná dispozícia bytu premení na skutočnosť.

V súlade so stavebnými normami

• Svetlá výška obytných a pobytových miestností v podkroví musí byť aspoň 2 300 mm (odporúčaná je 2 400 mm). Miestnosti so skosenými stropmi musia mať túto svetlú výšku minimálne nad polovicou podlahovej plochy.
• Obytné miestnosti musia mať zabezpečené dostatočné denné osvetlenie, priame vetranie a musia byť dostatočne vykurované s možnosťou regulácie teploty.
• Strešné okná a okná vo vikieroch by mali byť osadené tak, aby ich spodný okraj priehľadnej časti bol najviac 1 200 mm nad podlahou (STN 73 4301). Okno, ktorého spodná hrana je 1 500 mm nad podlahou alebo vyššie, neumožňuje dobrý výhľad na okolie ani pohodlné ovládanie. Najmä ak je vyššia nadmurovka, treba problém s výškou okenného parapetu vyriešiť stavebnou úpravou (okná sa napríklad osadia do výklenku). Pravidlá pritom platia tak pre maximálnu, ako aj pre minimálnu výšku parapetu – v obytných miestnostiach viac než 500 mm nad terénom musia byť okenné parapety vo výške najmenej 850 mm. Inak musí byť okno doplnené zábradlím alebo iným riešením, ktoré nahrádza zábradlie najmenej do tejto výšky.

Hambálkové krovy

Podkrovia s hambálkovou konštrukciou krovu sa vďaka voľnému priestoru s minimom konštrukčných prvkov priam ponúkajú na zobytnenie, sú však menej únosné, preto ich treba spevniť (najmä v spojoch hambálkov a krokiev, ktoré sú najviac namáhanou oblasťou). Pri jednostrannom zaťažení sa hambálkový krov ľahko zdeformuje, čo môže byť v podkrovnom byte príčinou trhlín v povrchových úpravách, praskania a citeľných vibrácií. Takéto negatívne reakcie sa dajú eliminovať doplnením zavetrenia – dodatočnou výstuhou vo výške hambálku, ktorá bude opretá o štítové, prípadne o priečne nosné múry. Ďalším problémom, ktorý sa môže pri hambálkovom krove vyskytnúť, je roztláčanie podporných prvkov vo vodorovnom smere. Tento nepriaznivý jav zhoršuje zvýšené zaťaženie krovu zateplením, ťažšou strešnou krytinou a podobne (môže sa skončiť až zlomením krokiev). Aby sa pôsobením vodorovných síl krovy neposúvali po pomúrniciach, pomúrnice po nadmurovkách a nadmurovky nepraskali a neulamovali sa, ukotvia sa krokvy k pomúrniciam, pomúrnice k železobetónovému vencu a celá sústava sa zakotví do stropu.

Všeobecné zásady

Podkrovný priestor sa musí rekonštruovať tak, aby ostala zachovaná únosnosť a stabilita konštrukcií v celom objekte. Na zabezpečenie celkovej pohody je dôležitá dostatočná a kvalitne zhotovená izolácia strešného plášťa, ako aj vhodný systém vykurovania, komfort môže zvýšiť klimatizácia. Musia sa splniť aj nároky na denné osvetlenie a vetranie všetkých obytných miestností – dôležité je dobre rozvrhnúť počet, veľkosť a umiestnenie strešných okien a vikierov, napríklad aj vzhľadom na svetové strany. Kvalitné okná s možnosťou primeraného vetrania sú základom priaznivej klímy tak v lete, keď majú podstrešné priestory tendenciu prehrievať sa, ako aj v zime. Dôležité je tiež dodržanie platných noriem týkajúcich sa požiarnej bezpečnosti stavieb, ktoré sa týkajú stavebných konštrukcií a materiálov vrátane povrchových úprav.

Zateplenie strechy

Základom príjemného bývania v podkroví je dobre zateplená strešná konštrukcia – na výber je niekoľko typov izolačných materiálov (napríklad minerálna vlna, penový polystyrén, fúkaná celulózová izolácia atď.) aj niekoľko možností ich uloženia. Aby celkový tepelný odpor zodpovedal súčasným stavebným normám, vrstva tepelnej izolácie by mala byť hrubá okolo 200 mm (a viac). Tepelnú izoláciu možno umiestniť viacerými spôsobmi – medzi krokvami, nad a pod krokvami. Asi najčastejšie sa jedna vrstva ukladá medzi krokvy a ďalšia pod alebo nad ne tak, aby sa v súčte dosiahla potrebná hrúbka izolácie. Ak bude izolácia nad krokvami, nezmenší sa výška podkrovného priestoru a obnažené krokvy sa môžu stať originálnym interiérovým prvkom. Zaujímavá je aj možnosť prakticky využiť drevenú konštrukciu krovu – môže sa stať súčasťou políc, poslúžiť na zavesenie dekorácií a podobne.
Pri zatepľovaní podkrovia sa nesmie zabudnúť na parozábranu – jej úlohou je zabrániť prenikaniu vlhkosti (vodnej pary) z interiéru do strešnej konštrukcie. Vlhkosť by totiž znížila izolačnú schopnosť zatepľovacieho materiálu a mohla by tiež zapríčiniť hnilobu, plesne a ďalšiu degradáciu materiálov v strešnej konštrukcii, ktorá by mohla vyústiť až do narušenia statiky celej strechy. Parozábrana sa ukladá pod vrstvu tepelnej izolácie (zo strany interiéru) a svoju funkciu bude plniť iba vtedy, ak budú všetky jej spoje aj pripojenia na ostatné strešné prvky dokonale tesné.

Akú technológiu výstavby zvoliť?

Mokrým stavebným procesom je lepšie sa v podkroví vyhnúť – skúsenosti ukazujú, že technológia suchej výstavby najlepšie vyhovuje tak na vybudovanie priečok, oddeľujúcich jednotlivé priestory, ako aj na realizáciu nových podláh. Takéto konštrukcie majú pre podkrovia hneď dve výhody – sú relatívne ľahké, takže zbytočne nezaťažia pôvodnú stavbu, a drevenému krovu vyhovuje aj to, že do stavby nevnášajú žiadnu vlhkosť.
Pri priečkach je v zásade na výber niekoľko typov konštrukčných dosiek (najčastejšie sa používajú sadrokartónové a sadrovláknité), ktoré sa montujú na základnú konštrukciu z kovových pozinkovaných profilov alebo z drevených lát (konštrukcia sa upevňuje ku krokvám, k podlahe a stropu). Typ dosiek na opláštenie sa volí podľa požadovanej požiarnej odolnosti a účelu miestnosti (priestory so zvýšenou vzdušnou vlhkosťou a podobne), zvukovoizolačnú schopnosť možno zvýšiť vložením izolácie (napríklad minerálnej vlny). V takýchto priečkach sa tiež dajú viesť všetky inštalácie.
Sendvičové panely s dreveným rámom a opláštením zo sadrovláknitých dosiek sa môžu použiť aj na nosné konštrukcie. Ich výhodou je nízka hmotnosť (minimálne zaťažujú konštrukciu stropov) spojená s vysokou únosnosťou. Hrúbka takejto nosnej steny môže byť už od 10,5 cm.

Drevo vedie teplo štvornásobne lepšie ako izolácia. Preto je dôležité zatepliť nielen samotný strešný plášť, ale aj ostenia strešných okien.

Podlahy

Rovnako ako pri zvislých konštrukciách, aj pri podlahách je v podkroví optimálna realizácia suchým stavebným procesom (klasické cementové alebo anhydridové potery vnášajú do pôvodných, často drevených konštrukcií stropov vlhkosť a navyše sú pre ne veľkou záťažou). V súčasnosti existujú ucelené podlahové systémy, z ktorých sa dá bezpečná a praktická podlaha poskladať jednoducho a rýchlo bez jedinej lyžice betónu či poteru. Na vyrovnanie nerovností podkladu alebo zvýšenie podlahy poslúži suchý podsyp. Na ten sa v prípade potreby po celej ploche podlahy položí vrstva tepelnej a zvukovej izolácie (z minerálnych dosiek), ktorá spolu s podsypom zníži krokový hluk. Nasleduje roznášacia vrstva z preplátovaných sadrovláknitých, cementovláknitých alebo drevovláknitých dosiek, ktorá rovnomerne roznesie zaťaženie na celú plochu podlahy. Niektoré systémy sa skladajú z panelov, ktoré už obsahujú izolačnú aj kompletnú roznášaciu vrstvu, takže výstavba – alebo skôr montáž – je ešte rýchlejšia. Keďže suché podlahy sú konštruované ako plávajúce, dôležité je, aby boli od všetkých zvislých konštrukcií – priečok a stien – oddelené dilatačnou medzerou. Na pripravenú suchú podlahu sa uloží povrchová – nášľapná vrstva, ktorou môže byť dlažba, PVC krytina, koberce, parkety alebo veľkoplošné drevené či laminátové panely (podlahová krytina sa môže ukladať už nasledujúci deň). Aj do suchej podlahy sa dá zabudovať podlahové vykurovanie.

Pri suchých podlahách sa nepracuje so žiadnou vlhkosťou, ktorá by ohrozila staré drevené konštrukcie a predĺžila čas výstavby. Na vyrovnanie podkladu sa používa suchý podsyp, ktorý zároveň zlepšuje tepelno- a zvukovoizolačné i protipožiarne vlastnosti konštrukcie, úlohou roznášacej vrstvy zo sadrovláknitých, cementovláknitých alebo drevovláknitých dosiek je rovnomerne rozložiť zaťaženie, ktoré sa ďalej prenáša do stropu pod podlahou.

Poschodové podkrovie

Pod strechami so strmým sklonom (väčším ako 45 stupňov) a s vysokou nadmurovkou alebo v podkroviach nad rozľahlými objektmi vzniká vysoký priestor, ktorý je výhodné rozdeliť do dvoch alebo viacerých výškových úrovní. Ak na hornú úroveň už neostáva svetlá výška dostatočná na plnohodnotné podlažie, môže vybudovaním medzistropu vzniknúť galéria – otvorený priestor s výhľadom do spodného podlažia, ktorý sa dá využívať napríklad ako spálňa či pracovňa. Ak sú svetlé výšky dostatočné, môže horná úroveň zaberať celý priestor pod hrebeňom strechy, takže z podkrovného bytu sa stáva mezonet (má dve samostatné podlažia spojené schodiskom).
Moderným riešením je takzvaný loft s voľne prepojenými otvorenými podlažiami v rôznych výškach. V prípade budovania medzipodlažia sa musí konštrukcia medzistropu ukotviť do obvodových nosných múrov a konštrukcie stropu (treba zistiť, či strop znesie zvýšené zaťaženie) alebo sa zavesí na drevený krov (aj tu je, samozrejme, nevyhnutné overiť jeho únosnosť).
Podkrovie je veľmi exponované miesto v dome a k jeho zobytneniu treba pristupovať naozaj zodpovedne. Od kvality návrhu aj vyhotovenia totiž závisí nielen vaše budúce bývanie, ale rekonštrukcia bude mať vplyv aj na fungovanie celého objektu.
Aby ste sa však pri rekonštrukcii starého podkrovia na pohodlný byt dopracovali k výsledku, s ktorým budete spokojní, odporúčame od začiatku konzultovať každý krok s odborníkmi. Skúsený architekt vám môže poradiť rôzne šikovné triky – napríklad zvýšením podlahy v časti podkrovného priestoru sa dá zvýšiť jeho atraktivita a zároveň si ušetríte prípadné komplikácie spojené s úpravou pôvodnej konštrukcie krovu.

Aké klimatizačné zariadenie sa odporúčajú do podkrovia?

Ak uvažujete o klimatizácii podkrovia, v ktorom sa nachádza viacero miestností, rozhodne neodporúčam mobilné klimatizačné jednotky. K ich nevýhodám patrí vysoká hlučnosť i spotreba energie, nevyhnutnosť odvádzať teplý vzduch z miestnosti a v neposlednom rade aj potreba vyprázdňovať nádržku na vzniknutý kondenzát.
Na chladenie miestností v podkroví, podobne ako v bežných bytoch alebo domoch, je vhodná delená klimatizácia (takzvaný split alebo multisplit), ktorá môže byť buď s prívodom čerstvého vzduchu, alebo bez neho, dostupné sú systémy, ktoré iba chladia, alebo aj také, čo umožňujú chladiť aj vykurovať. Takzvaný multisplit systém umožňuje napojiť na jednu vonkajšiu kompresorovú jednotku niekoľko vnútorných klimatizačných jednotiek v rôznych miestnostiach, na ktorých sa dajú nezávisle ovládať teplota aj otáčky. Vnútorné jednotky môžu byť nástenné, parapetné, kazetové alebo kanálové (medzistropné) – najčastejšie sa používajú nástenné, ktorých cena aj hlučnosť sú najnižšie.
Vonkajšia jednotka sa umiestni na fasádu tesne pod strechou, prípadne na terasu či lodžiu, kým vnútorná do priestoru, ktorý treba klimatizovať. Pri výbere klimatizácie odporúčam kontaktovať odbornú firmu, ktorá vám do konkrétneho priestoru bezplatne navrhne najvhodnejšie riešenie.

Na klimatizáciu myslite včas, aby sa v rámci stavebných úprav mohli skryť všetky potrebné rozvody pod povrch stien.